4.kapitola - 2.časť

Klamal. Úplne očividne klamal. Elena si povzdychla a zvalila sa na pohovku. Predsa nebola hlúpa dosť na to, aby ju priťahoval archanjel. To jej ponechávalo možnosť číslo dva – že Rafael sa pohrával s jej mysľou a povedať jej niečo iné bol pre neho proste nejaký druh vyšinutého spôsobu ako sa s ňou zahrávať.

Otravný malý hlások vo vnútri jej hlavy ale stále šeptal, že tento druh manipulácie sa nezhoduje s tým, čo vedela o Rafaelovi. Na streche nerobil žiadne tajomstvá so skutočnosťou, že bol v jej mysli. Klamanie vyzeralo byť pod jeho úroveň. „Ha!“ povedala tomu hlasu. „Čo ja o ňom viem, nie je dosť ani za náprstok – manipuloval smrteľníkmi celé stáročia. Je v tom dobrý." Nie dobrý. Expert.

A ona bola v jeho moci.

Pokiaľ nezmenil názor počas doby odkedy opustila kačací rybník. To jej zlepšilo náladu. Natiahnutím sa na druhú stranu konferenčného stolíka otvorila počítač, nakopla systém a použila bezdrátové internetové spojenie aby navštívila svoje Cechové konto. História transakcií vykazovala jeden nedávny vklad.

„Príliš veľa núl.“ Zhlboka sa nadýchla. Opätovne zrátala. „Stále príliš veľa.“

Tak veľa, že značná platba pána Ebosa popritom vyzerala ako hlúpe drobné.

Ruky jej zvlhli potom, prehltla a rolovala nadol. Úhrada prišla od „Archanjelská Veža: Manhattan.“ Vedela to. Samozrejme, že to vedela. Ale vidieť to čierne na bielom bol pre nervy riadny otras. Dohoda bola uzatvorená. Teraz oficiálne pracovala pre Rafaela. A jedine Rafaela.

Jej Cechový status bol zmenený z „Aktívneho“ do „Zmluvne zaviazaný: na dobu neurčitú.“

Zatvorila laptop a civela na Vežu. Nemohla uveriť, že stála na vrchole tej oblakmi-prenikajúcej budovy len toto ráno, nemohla uveriť, že si dovolila nesúhlasiť s archanjelom, ale najviac zo všetkého nemohla uveriť, čo po nej Rafael požaduje spraviť. Tisíce malých mrňavých stvorení jej preletovalo v žalúdku, podnecovalo nevoľnosť, zdesenie... a zvláštne, rozochvené vzrušenie. Toto bol ten druh práce, kedy sa z lovcov stávajú legendy. Samozrejme, aby ste boli legendou, musíte byť väčšinou mrtví.

Telefón zazvonil, požehnane ukončil túto konkrétnu niť myšlienok. „Čo?“

„Pekný deň aj tebe, slniečko,“ ozval sa Sarin veselý hlas.

Elena nebola blázon. Jej priateľka to nedotiahla na pozíciu šéfky Cechu bytím Slečny príjemnej. Skôr vďaka nervom z ocele a odhodlaním bulteriéra. „Nemôžem ti nič povedať,“ povedala bez obalu. „Ani sa nepýtaj.“

„Ale choď, Ellie. Vieš, že ja dokážem udržať tajomstvo.“

„Nie. Ak ti to poviem, zomrieš.“ Rafael to naprosto objasnil predtým, než ju nechal opustil Central Park.

Povedz hocikomu – mužovi, žene, alebo dieťaťu – a my ich zlikvidujeme. Žiadne výnimky.